• Štefan Závodník

          • Medzi významné osobnosti našej národnej minulosti v rokoch 1840 – 1885 nesporne patrí kňaz, národný buditeľ, pedagóg a organizátor prvých hornouhorských spolkov.

            Štefan Závodník celých 35 rokov účinkoval ako kňaz v obci Pružina v okrese Považská Bystrica. Od roku 1997 nesie naša základná škola čestný názov Základná škola Štefana Závodníka.

            Odkaz tohto národovca, ktorý tu pred 120 rokmi pôsobil oslovuje prácou, schopnosťou vidieť veci, ktoré iní nevidia, alebo nechcú vidieť, sociálnym cítením, neúnavnosťou a ochotou ísť do  krajnosti ak ide o človeka a jeho blaho.

            Hlavným cieľom je poukázať na životnú cestu, ľudské a morálne hodnoty, aktívnu prácu na poli školstva, spolkovej činnosti a národno–buditeľské aktivity Štefana Závodníka. Krátko po príchode do Pružiny zriadil v rozsiahlej farnosti štyri dedinské školy, ktoré navštevoval veľký počet detí.

            Závodník bol kňazom hospodárom a išlo mu aj o hmotné povznesenie dediny, preto už v roku 1851 založil na spolkovom základe v Pružine prvú "Ščepnicu" na účastinárskej báze. Veľmi presne viedol o nej záznamy, uvádza rozličné druhy ovocných stromov pestovaných v Pružine.

            Z iniciatívy Štefana Závodníka sa zišli 12. júla 1869 poprední slovenskí včelári západného Slovenska na fare v Pružine a tu založili spolok slovenských včelárov v Hornom Uhorsku. Na tejto prvej schôdzke zvolili aj dočasný výbor spolku, na čele ktorého ako predseda bol Štefan Závodník. Vypracovali aj stanovy nového spolku.

            V roku 1844 založil prvý spolok striezlivosti. Neustále burcoval svojich farníkov, aby prestali s nesmiernym pitím alkoholu a poukazoval im na zlepšenie ich hospodárskej a morálnej situácie, keď príjmu sľuby striezlivosti a budú ich plniť.

            Počas revolučných rokov bol Závodník v kontakte s poprednými slovenskými národnými činiteľmi, ba ochotne poskytol útulok samotnému Ľudovítovi Štúrovi.  

            Závodník sa tiež zúčastňoval na celonárodných podujatiach. V dňoch 9. a 10. augusta roku 1847 bol na katolíckej fare v Čachticiach na kultúrnom sneme slovenských národných vodcov, ktorí jednomyseľne prijali strednú slovenčinu za slovenský spisovný jazyk.